George Berkeley (1685 – 1753) bol výnimočný anglicko-írsky filozof z raného novoveku. Jedným z jeho hlavných prínosov bolo rozvíjanie idealizmu, názoru, ktorý popiera existenciu hmotných vecí. Berkeley tvrdí, že realita spočíva výlučne v mysliach a ich predstavách; napríklad stoly a stoličky sú len predstavy v mysliach vnímateľov. Berkeley je tiež známy svojou kritikou abstrakcií, ktoré považuje za iluzórne a neprístupné. V tomto kontexte kritizuje Lockea, ktorý tvrdí, že myseľ vyvodí niečo spoločné vo všetkých jednotlivých objektoch a vytvorí novú, abstraktnú predstavu. Berkeley ukazuje, že napríklad nie je možné vytvoriť abstraktnú predstavu pohybu oddelenú od telesa, ktoré sa pohybuje, pretože by nemohla byť ani chôdza, ani lietanie, ani plazenie. Rovnako si nemôžeme vytvoriť abstraktnú predstavu tela, lebo musí byť buď biely, alebo čierny, alebo hnedý, alebo krivý, alebo vysoký, alebo nízky človek. Namiesto abstraktných predstáv Berkeley navrhuje, že si môžeme vytvoriť všeobecnú predstavu, ktorá zastupuje všetky ostatné konkrétne predstavy toho istého druhu. Napríklad keď povieme „pohyb“, myslíme tým akékoľvek telo v pohybe — či už letí, plazí sa alebo kráča — a toto všeobecné slovo sa na to správne vzťahuje.
